Kuba 2017

Krajina prekvapení, paradoxov, finančného chaosu peňazí CUC a peňazí CUP, Atlantik a Karibik, nezameniteľná chuť rumu, tony tropického ovocia, obľúbení aj neobľúbení vodcovia, vynaliezaví a srdeční ľudia. Život tu plynie pomaly a šťastne, hmotné bohatstvo o tom nerozhoduje. No, nenechaj sa okúzliť týmto kúskom sveta! Hola Cuba! 

Aj keď prežiješ 30 rokov v komunizme, bol si 13-krát na dovolenke s rodičmi pri Čiernom mori v socialistickom Bulharsku, tak na Kube (vďaka viac ako 50 ročnému embargu) ťa ešte stále stihne ohromiť jej vlastný ráz a pôvab.  Treba ísť čo najskôr, kým sa to nevytratí. Stačí ti letenka, turistická karta (obdoba víza) a prepnúť sa do úplne odlišného prírodného, klimatického aj kultúrneho prostredia.

Kuba je extrémne „bike friendly“, je to cyklistický raj s množstvom ciest a cestičiek a minimálnou motorovou dopravou. Kolaps ZSSR a odstavené dodávky ropy tomu ešte viac napomohli. Ale trénujte doma zadržanie dychu, pretože ak vás nejaké autá postretnú, oblak ťažkého čierneho smogu vás pohltí na dlhšiu dobu. Prastaré motory, a čím ich vlastne kŕmia? Veľa Kubáncov jazdí na bicykli, a nerobia si ťažkú hlavu z vyfučaných pneumatík, chýbajúceho sedadla alebo bŕzd. Prerobiť bicykel na dopravný prostriedok pre zvezenie celej rodiny to tu dokáže každý!

Tento tropický ostrov, kde sa dá skutočne do sýta vychutnať ako smaží Oskar, presnejšie jeho zábavnejšia a viac free-style východná časť, tzv. Kubánsky orient, sa stala cieľom našej jarnej cyklistickej expedície. Tentokrát v komornejšom zložení (traja) sa vzdávame prašanových freeridových radovánok aj obľúbených firnových žľabov a letíme už v marci ďaleko na západ. Strávime tam 3 týždne a najazdíme asi 1300 km na bicykli a ďalších 1600 km autobusmi.

  • Dĺžka trasy: 1 270 km bike, 1 600 km bus
  • Počet dní: 16 v sedle, 24 celkom
  • Výškové m: 4 120
  • Nadmorská výška: 0 – 580 m.n.m.
  • Cieľom expedície bol východ ostrova, tzv. Kubánsky orient, ktorý turisti väčšinou nenavštevujú.
  • Vidieckou krajinou, pomedzi banánové ovocné plantáže, farmy a malé dedinky, od tropických pláží Atlantiku na severnom pobreží cez najvyšší reťazec hôr Sierra Maestra až k južnému pobrežiu Karibiku.
  • Dažďové pralesy pod stolovou horou El Yunque, palmové lesy, kaktusy, hustá džungľa ale i vyprahnuté horiace oblasti v pohorí Sierra Escambray.
  • Ostrov Cayo Saetia  – čerešnička na torte, národný park s divo žijúcimi zvieratami, obkolesený bielymi pieskovými plážami a modrastým oceánom. Všetko vzdialené turistickým rezortom.
  • Jazda na južnom pobreží je jedným z najväčších cyklo zážitkov na Kube. Cesta, ktorá nesmie chýbať v žiadnom cyklistickom itinerári. Viac ako 100 km s horami Sierra Maestra v dosahu pravej ruky a oceánom v dosahu ľavej.
  • Popod najvyššiu horu Pico Turquino (1 974 m) v rovnomennom národnom parku. Hory, ktoré sa stali zázemím povstaleckých síl v oboch vojnách proti Španielsku a aj v revolúcii Fidela Castra proti diktatúre Batista.
  • Cyklistický raj s množstvom ciest a cestičiek rôzneho povrchu a minimálnou motorovou dopravou. Bicyklovať sa dá aj po luxusnej takmer prázdnej diaľnici, ktorú financovali bratia Rusi, kým boli na ostrove.
  • Krajina, kde bicykel a kôň sú hlavným druhom dopravy. Pri domoch nevidíte garáž, ale prístrešok pre bričku, konský voz. Na koni sa chodí do školy, na nákup, na pláž, jazdca stretnete aj v historickom centre. A veľa sa chodí pešo, všade a na veľké vzdialenosti.
  • Extrémnej cyklistiky si tu neužijete, zdolať „lomu“ (rozumej prevýšenie do 10 m), či „montaňu“ (najvyššie položené sedlo vo výške 600 m) je pre Kubánca nadľudský výkon, pre našinca príjemným osviežením na trase.
  • Jediná horská etapa – legendárna cesta La Farola.
  • Orientácia nie je zložitá. Na objavenie odľahlých, nenavštevovaných zákutí poslúžia digitálne mapy a pripravená trasa v navigácii. Papierové mapy sa skôr podobajú na obrázkové plániky, dajú sa zakúpiť v najväčších mestách v obchodoch pre cudzincov, ich vypovedacia schopnosť je len základná.
  • Bicyklovali sme na prelome marca a apríla, po skončení hlavnej turistickej sezóny. Počas obeda sa už v tomto ročnom období cítite „ako na panvičke“ a spoliehať na chladivý kúpeľ v Atlantiku sa nevyplatí. Voda je ako polievka. A palmy s vejárikom listov na vrcholci kmeňa sú skúpe na tieň.
  • Spravidla každoročne od júna do novembra je sezóna hurikánov. Drevené domy, slamené strechy a palmové lesy zmetie ako zápalky. Ani pobrežná cesta nedokáže odolať vlnám tsunami.
  • Základom je nepodľahnúť nátlaku komercializácie, nastupujúcemu turistickému priemyslu, vyhnúť sa známym rezortom a vychutnať si výlučne jedinečnú kubánsku atmosféru.
  • V mestách sa dobre poobzerať a využiť “utajenú” takmer bezplatnú autobusovú dopravu určenú výhradne pre Kubáncov.
  • Presun na väčšie vzdialenosti stredom ostrovnej placky, kde nezažijete iné, len cukrovú trstinu, sa dá pohodlne a za dobrú cenu zvládnuť diaľkovým autobusom spoločnosti Viazul. Ochotne odvezú aj bicykle a rezervácia lístka je možná už vopred, z pohodlia internetu: http://www.viazul.com
  • Ak vás niekto bude presviedčať, že turistickú kartu (obdoba víza) nevybavujte, že ju dostanete v lietadle, či na letisku v Havane, neverte mu!!!, lebo sa s dlhým nosom otočíte už z európskeho letiska.
  • Ak vás niekto bude presviedčať, že vám stačia kraťasy, tričko, ponožky, opaľovací krém, slnečné okuliare a plavky, verte mu!!!, lebo zvyšok prevážanej batožiny bude len ako doplnok na posilovanie vášho svalstva.
  • Znalosť španielčiny sa zíde, ale aj základy stačia. Nevadí, keď si pýtate chlieb a prinesú ocot! Na druhý pokus už to vyjde. A kto vie pekne kresliť, má postarané.
  • Ľudia sú srdeční a pohostinní, nedostatok ich donútil stať sa mimoriadne vynaliezavými.
  • Život na vidieku plynie pomaly a šťastne, hmotné bohatstvo o tom nerozhoduje, stačia domky so slamenou strechou, bez okenných výplní, hlinená dlážka, netreba kúriť.
  • Kubánci zarobia v priemere okolo 12-15 EUR, viac napríklad lekári (20-25 EUR). Z čoho teda reálne žijú? Hovorí sa, že každý druhý Kubánec má niekoho v zahraničí, dostáva peniaze alebo rôzne produkty na predaj. Ďalšia časť Kubáncov pracuje v turizme alebo podporujú čiernu ekonomiku.
  • Na Kube vládne finančný chaos dvojakých peňazí – CUC a CUP. Kurz se pohybuje okolo 30 CUP za 1 CUC, pričom 1 CUC = 1 EUR. Myšlienka dvojtej meny je jednoduchá: Kubánci budú používat CUP (kubánske peso), cudzinci budú platiť v CUC (convertible peso, niečo ako tuzexové bony).
  • Na internet sa dostanete jedine cez vládou schválené Wi-Fi hotspoty. Nemožno ich prehliadnuť. Vyznačujú sa davmi mladých Kubáncov s očami prilepenými no obrazovky smartfónov, laptopov a tabletov. Pripojenie je drasticky pomalé.
  • Horúca novinka: radoví Kubánci majú od decembra 2018 prvýkrát možnosť využívať internet vo svojich mobilných telefónoch, môžu si kúpiť balíky s prístupom do 3G siete.
  • Nepremeškajte čaro ubytovania v casa particulares (kubánska verzia ubytovania na súkromí, tzv. B & B pod prísnym dohľadom štátnej kontroly): kontakt s domácimi, najlepší necenzúrovaný zdroj informácií, pohodlný nocľah, sprcha, ale hlavne chutná domáca kuchyňa s obrovskými porciami.
  • Cena je spravidla za izbu, takže najvýhodnejšie asi tak pre štvoricu.
  • Rezervácia nie je nutná, ale funguje úplne jednoducho. Informáciu o vašej trase si domáci medzi sebou posúvajú po telefóne a mladý dohadzovač už čaká na bicykli pred približným cieľom dennej trasy, aby vás nasmeroval až k dverám hostiteľa. A keď náhle zmeníte plán cesty, tak sa asi načaká… .
  • Neobišli nás ani prísne reštrikcie, kam smú a nesmú turisti. Do campisma, kde sme plánovali nocľah, nás jednoducho nepustili. Kemp ľudoprázdny, otvorený, ale určený len pre domácich. Rampa a nekompromisná stráž!
  • Takmer žiadna možnosť na wild camping. Džungľa a kaktusy.
  • Najväčší zážitok pre obe strany je, ak sa vám podarí rečou tela (španielsky sa to zvládne lepšie) presvedčíť rodinu žijúcu na samote, aby vás prichýlila na nocľah. Samozrejme na čierno! Rozbaliť kompletne base camp na miniatúrnom dvore pod stromami, na ktorých nocuje hydina, za svitu čelovky, je ohromujúca sci-fi scéna pre hostiteľov.
  • Na Kube existuje dvojitý systém obchodov (ale aj napr.zdravotníctva). Ak se zmierite s výrazne nižšou kvalitou služieb môžete zaskočiť do obchodu pre obyčajných Kubáncov. To ale znamená, že výber tovaru prakticky neexistuje. Ak niečo majú, tak sa môže stať, že za kávu zaplatíte v malom obchodíku, ktorý vlastní domáci 1 CUP, čiže skoro nič (4 centy), ale v turistickom bare 1 EUR.
  • Kubánci presne vedia, kde zohnať čerstvé potraviny priamo od pestovateľov. Ani pre nás to nebolo ťažké zistiť. Stačilo sa započúvať do ranného zhonu, pokrikov a zvončekov cyklopredajcov. Chlieb, pečivo, vajcia, mlieko, syry, zelenina – všetko až ku dverám kupujúceho. Takto tu funguje čierny trh a zásobovanie, samozrejme za ľudovú menu CUP.
  • Pečené kura a ryža s čiernou fazuľou, či vaječné omelety chutia vynikajúco aj po 2 týždňoch. Sem-tam spestrené rybami, chobotnicami, či langustou. Samozrejme bohatý prídavok čerstvého ovocia a štiav – jednoducho a výstižne Frutta Bomba! Taká je ponuka večere a raňajok na ubytovaní.
  • K tropickému ostrovu patrí aj tropické ovocie, denne sme si ho užívali. Banány Platano na pečenie či vysmážanie, podávajú ich hojne ku každému jedlu. Dozrievajúce mango rôznych druhov, papaya, zapote, guaya, tamarindo a samozrejme ananas. Predávalo sa všetko popri ceste za centové ceny.
  • Na uhasenie smädu sa dala kúpiť balená voda, občas zohnať chladené Bucanero, výborné lokálne pivo, alebo Malta, nápoj podobný ruskému kvasu. Aj ľadová guarapa, čerstvo lisovaná šťava z cukrovej trstiny osvieži.
  • Kokosové orechy zoťaté priamo z palmy, čokoláda pripravená z čerstvých kakaových bôbov, káva vypestovaná na domácich políčkach a kokteily Piňa Colada či Canchancharo sú nezabudnuteľné.

Už pohľad z vtáčej perspektívy bol zvláštny. Horelo? Ostali len holé kmene stromov? Nie, všetko je na poriadku. Len jasné znamenie, že je na čase prepnúť do úplne odlišného prírodného, klimatického aj kultúrneho prostredia. Sú to palmy.

Oceľový vták s nečakaným komfortným nocľahom na palube (dve sedadlá pre každého) nás vysadil ráno na José Martí letisku v Havane. Sme pevne rozhodnutí nepodľahnúť nátlaku komercializácie, nastupujúcemu turistickému priemyslu, vyhnúť sa známym rezortom a vychutnať si výlučne jedinečnú kubánsku atmosféru.

Pri letiskovom kolotoči počkáme na krabice s bikami a odvážne vykročíme z klimatizovanej haly do tropickej páľavy. Cez Paypal tu nič nekúpite, a tak si vystojíme dlhočizný rad do letiskovej Cadecy (zmenáreň) a nabití vedomosťami o dvoch kubánskych menách, vymieňane CUC aj CUP. CUP sme dostali asi tak kilo!!, peňaženky malé a do brašien sa už nezmestí ani zastrúhaný vlas. A do toho nám údajne skúsený český turista vykladá, ako sa nám z toho nič nepodarí minúť, strava sa v obchodoch za CUP nezoženie, on si nesie plný batoh paštét a lovečáku. My to dokážeme! Už musíme 🙂

Ďalší oriešok je niekam a k niekomu dopraviť a na tri týždne uložiť krabice. Taxi autá su malé, taxikári vtieraví a zameraní len na zárobok. Informácia o bezplatnom letiskovom shuttle buse určenom len pre Kubáncov je turistovi dobre utajená. A odrazu je tu, pred medzinárodnym terminálom! Praská vo švíkoch, ale za radostnej asistencie všetkých cestujúcich sa tam natrepeme aj s krabicami! Ako inak, veď sme na Kube, ihneď sa nájde vodca a prevezme velenie. Dáva hlasné a rázne pokyny ponad hlavy cestujúcich, organizuje pre nás u šoféra mimoriadnu zastávku, vykládku, rozlúčku. Všetko klape, aj keď každý hovoríme rečou svojho kmeňa.

Ocitáme sa osamelo na kruháči hlavného ťahu na Havanu, ešte stále na dohľad od medzinárodného letiska. Hneď na druhý pokus sme úspešní. Ubytovanie u Gisely je dohodnuté. Dáška má za sebou prvé lekcie španielčiny a našťastie vie nakresliť aj fúrik 🙂 Tým je vyriešená doprava krabíc na poslednom kilometri.

U Gisely je ako v raji. Skrytí v tieni obrovských mangovníkov rozbalíme naše krabice a dáme dokopy bicykle. Rozumnejšie by bolo pracovať v cykloprilbe, ťažko by sme rozdýchali pristátie nejakej frutta bomby z úctyhodnej výšky na našej hlave. Giselu sme si získali, dostal ju náš vynaliezavý transport bikov, naša pomoc pri nafúkaní pneumatík jej polorozpadnutého auta cyklistickou pumpou, ale aj cyklistické plány. Pre ňu je východ Kuby vzdialený na svetelné roky, nedokáže si predstaviť, že tam niekto môže bikovať a prežiť to. 

Centrum 2-miliónovej Havany je vzdialené 20 km, volíme výlet opäť busom pre lokálnych, cena symbolická 1 CUP. Počas úvodného popoludnia a jedného dňa pred odchodom sme v svižnom turistickom tempe poobzerali všetky povinné atrakcie tohoto najväčšieho mesta v Karibiku. Píše o nich strýko Google …, nebudeme mu konkurovať.

Presun na východ bol naplánovaný už z domu, a tak s rezerváciou vo vrecku vyrážame skoro ráno smer terminál Viazul, aby sme sa klimatizovaným autobusom aj s bikami v batožinovom priestore presunuli 800 km do mesta Holguin. Stredom ostrovnej placky sa ťahá luxusná štvorprúdová diaľnica, ktorú financovali bratia Rusi, kým boli na ostrove. Diaľnica je prázdna, kolóny nehrozia a všetko, čo je možné popri nej vidieť je cukrová trstina vľavo, vpravo, vpredu, vzadu. A tak v kľude dospávame jetlag.

Konečne v sedle! Budíme sa na svitaní za intenzívneho kikiríkania kohútov, pokrikov a zvončekov cyklopredajcov. Chlieb, pečivo, vajcia, mlieko, syry, zelenina – všetko až ku dverám kupujúceho. Takto tu funguje zásobovanie, samozrejme za ľudovú menu CUP. V obchodoch totiž nájdeš často iba predavačky. 

Ostrý štart je v meste Holguin na secerovýchode ostrova. Tam začíname pohodovou vidieckou krajinou, pomedzi svieže kopčeky, farmy a malé dedinky. Kubánsky región Orientu je oblasťou rozmanitosti a kontrastov. Od tropických pláží Atlantiku na severnom pobreží provincie Holguín, po najvyšší reťazec hôr Sierra Maestra nad južným pobrežím Karibiku v provincii Granma a Santiago de Cuba.

Počas jazdy na sever do skromného prístavného mestečka Gibara si začíname zvykať, že sme v krajine, kde bicykel a kôň sú hlavným druhom dopravy. Gibara pripomína Baracou, pastelovými budovami, ale je menšia a bez hordy turistov. Existuje údajne spor o tom, či Columbus prvýkrát pristál v Baracoe alebo v Gibare.

Bicyklovať v tropickej páľave je na hranici fyzického kolapsu. Palmy s vejárikom listov na vrcholci kmeňa sú skúpe na tieň. A ak sa aj nejaký nájde, je obsadený Kubáncami čakajúcimi na akýkoľvek náhodný dopravný prostriedok. Našťastie sa podarí občas zohnať chladené Bucanero! (výborné lokálne pivo). Aj ľadová guarapa, čerstvo lisovaná šťava z cukrovej trstiny osvieži. Spoliehať na chladivý kúpeľ v Atlantiku sa nevyplatí. Voda je ako polievka. Ale pláže s bielym pieskom sú nádherné. Stačí nájsť tie domorodé, vzdialené turistickým rezortom.

Objavili sme čaro ubytovania v casa particulares (kubánska verzia B&B pod prísnym dohľadom štátnej kontroly): kontakt s domácimi, pohodlný nocľah, sprcha, ale hlavne chutná domáca kuchyňa s obrovskými porciami. Kubánci presne vedia, kde zohnať čerstvé potraviny priamo od pestovateľov. Pečené kura a ryža s čiernou fazuľou, či vaječné omelety chutia vynikajúco aj po 2 týždňoch. Sem-tam spestrené rybami, chobotnicami a langustou. Samozrejme bohatý prídavok čerstvého ovocia a štiav –  jednoducho a výstižne Frutta Bomba!

Cesta ďalej sa stáča na juh do mesta Banes, postupne sa približuje k Sierra Cristal a potom smeruje opäť na pobrežie. Dni sú dlhé, ubytovanie je vzdialené vždy 100-ku kilometrov. Rezervácia nie je nutná, ale funguje úplne jednoducho. Informáciu o našej trase si domáci medzi sebou posúvajú po telefóne a mladý dohadzovač čaká s vašimi menami na bicykli pred mestom, aby vás nasmeroval až k dverám hostiteľa. A keď náhle zmeníte plán cesty, čaká stále 🙂

Ostrov Cayo Saetia bola čerešnička na torte. Národný park, džungľa a zvieratá, obkolesené bielymi pieskovými plážami a modrastým oceánom. Pútame pozornosť chudobného domorodcu a pozvanie nedalo na seba dlho čakať. Nasleduje scéna ako z dokumentárneho filmu o prežití v divočine – mačetou seká kokosové orechy priamo nad našimi hlavami, vyreže otvor a my už len vychutnávame lahodnú šťavu a dužinu. Ako bonus dostávame dva plechy čerstvo upečeného perníkového koláča.

Večer prvýkrát narážame na prísne reštrikcie, kam smú a nesmú turisti. Do campisma, kde sme plánovali nocľah, nás jednoducho nepustia. Je len pre Kubáncov. Čo teraz? Stmieva sa rýchlo, okolo cesty všetko ohradené vysokými kaktusmi, akonáhle sa zjaví úzka cestička, na jej konci je chalúpka. Žiadna možnosť na wild camping. Rečou tela presvedčíme jednu rodinku, aby nás prichýlila. Detvákom vypadávajú oči z jamôk, keď za pár minút rozbalíme na ich miniatúrnom dvore náš kompletný base camp. Vrcholom prekvapenia je čelovka! Pre nás zase Guayava, citrón, ktorého dužina chutí ako jahoda. Posedíme a podebatíme v chalúpke. Ranná exkurzia nás poučila, že to, čo sa nám zdalo ako džungľa, bola záhrada so všetkými možnými tropickými stromami a kríkmi, počnúc mangom a končiac kávou. Ponúkaná odmena za prichýlenie, vodu, či občerstvenie bola nekompromisme odmietnutá.

Mestečko Moa je centrom ťažby niklu. Krajina v okolí je kompletne zaprášená a tmavá, gudrónové jamy presakujú do blízkeho oceánu, jedovatý smog sa valí z komínov veľkej továrne Fábrica Che Guevara na východe od mesta. Nocujeme u zubárky, univerzitnej profesorky, ktorá nám bez zábran dokonca oprala a sušila naše spotené a zaprášené veci. Aj taký je život kubánskej inteligencie.

Vykúpením z vyprahnutej a zdevastovanej krajiny je až Národný park Humboldt. Z hôr stekajú potôčiky, opäť sa zelenajú palmové lesy. Obedňajšiu páľavu prečkávame zanorení vo vodách oceánu v zálive Bahia de Taco.

Ďalší dlhý deň nás dovedie do Baracoa. Najstaršie kubánske mesto, kde doteraz žijú predkovia Columbusa. Mesto kávy a čokolády. Hory, ktoré obkolesujú Baracou vytvárajú jedinečnú mikroklímu pre niektoré rastliny a živočíchy. Sezóna hurikánov, spravidla od júna do novembra, vrcholila práve nedávno, v novembri 2016, kedy Baracou zasiahol jeden z najsilnejších, hurikán Mathew. Rozprávajú o tom doteraz všetci, ľudia aj krajina.

Nastal čas na rest day. Horúčava nás odradila od výstupu na El Yunque (Stolovú horu), a tak volíme kúpanie vo vodopádoch v údolí. Takéto miesta sú už zasiahnuté snahou o business, a tak spoplatnené. Fasujeme sprievodcu a môžeme vyraziť. Je to prima chlapík. Cestou dostávame rýchlokurz španielčiny. Odrazu velí, že pereje a rieku musíme preplávať, inej cesty ďalej niet. Nás nebolo treba presviedčať. Táto priezračná voda je konečne osviežením! Aj masážna sprcha vo vodopáde. Pozvanie k jeho rodine do chalúpky na ochutnávku pravej a práve vyrobenej čokolády sa nedalo odmietnuť. Nepopísateľná lahôdka!

S plým žalúdkom výborných raňajok, ktoré spokojne plávajú v litri čerstvej ananásovej šťavy, vyrážame oproti jedinej horskej etape. Pri pohľade na jej profil by sa aj pero v ruke zlomilo, ak by malo napísať, že náročnejšej. Aby sme mali navrch pred Oskarom, štartujeme zavčasu. Ale hory sú v oblakoch. Konečne tieň!

Na naložených bikoch úplne zapadneme do rannej dopravnej špičky. Ale pozor, žiadne auto! Bicyklisti obťažkaní viacerými cestujúcimi sediacimi tak, že si to budem vždy pripomínať vo chvíľach, keď mi bude tŕpnuť sedacia časť tela, cyklo rikše všetkých veľkostných kategórií, školáci na koňoch, konských bričkách, všade a neustále pešo kráčajúci Kubánci.

La Farola, najvyššia horská cesta na Kube, prechádza tiahlym stúpaním cez sedlo vo výške 500 m pohorím Sierra Maestra z najdaždivejšieho miesta na Kube – mesta Baracoa na jeho severnom úpätí k najsuchšiemu a najteplejšiemu, veternému a kaktusmi porastenému pobrežiu Karibiku pri mestečku Cajobabo v provincii Guantanamo.

Cesta sa krúti pomedzi pahorky, stúpa a klesá. Osídlenia ubúda, dookola dažďový prales, len kde tu pár drevených domčekov. Lokálni cyklisti to už nezvládajú, ocitáme sa takmer osamote.  Až  v najvyššom bode je akási vyhliadka, skupina zisku chtivých predajcov suvenírov, ale hlavne úžasnej domácej čokolády. Keby sme boli vedeli, že bude tá posledná!

V závere zjazdu prudkými serpentínami nás víta Karibik silným vetrom. Včera sme dosiahli najvýchodnejší bod našej cesty a vraciame sa na západ. Pedálovať je lahôdka, vietor ide našim smerom.

Za Imias je opäť campismo, tentokrát ale international, takže nám môže byť bez problémov pridelená chatka. Žiadni turisti, ale kuchárky sa dokázali zmobilizovať a 3-chodová večera nedala na seba dlho čakať. Ani ďalší deň sa neflákame. O preniknutie do zátoky vojenskej základne amerického námorníctva a neľútostnej americkej teroristickej väznice sa nepokúšame. Kúpanie sa teda nekoná. Pred obedňajšou situáciou „ako na panvičke“ nás zachraňuje ženička, ktorá odomkla starý neobývaný dom a umožnila nám oddych medzi jeho chladivými múrmi. Blížime sa k civilizácii. Mesto Guantanamo určite nevyhráva v rebríčku turistických sprievodcov, ale nám poskytlo príjemný večer na centrálnom námestí a opäť skvelé prenocovanie. Dokonca nás vymákol Kubánec hovoriaci po slovensky! Pracoval v Pezinku.

Cesta smerom do Santiago de Cuba milo prekvapila. Naše obavy, či je vôbec možné bicyklovať po 3-prúdovej diaľnici, trvali len dovtedy, kým sme ju zbadali. Boli na nej všetky dopravné prostriedky, okrem tých motorových! Iba výnimka potvrdzuje toto pravidlo. Dokonca ju využívali lokálni žiletkári na tréning. Prihovoril sa Hamel. Po zistení, že sme z krajiny Petra Sagana, sa už nevedel od nás odtrhnúť. Anglicky, lámane, ale vytiahli sme z neho veľa informácií. Aj takúto spoločenskú konverzáciu umožňovala jazda po kubánskej diaľnici.

Santiago de Cuba bolo centrom odporu vo všetkých doterajších bojoch za nezávislosť Kuby. Fidel Castro o ňom vyhlásil, že je mestom „včera vzdorujúcim, dnes pohostinným, a vždy hrdinským“.

V centre veľkomesta sa orientujeme ťažšie, a tak vylovíme pred vyvoleným domorodcom papierik s kontaktom na doporučenú casa particulares. Bingo! Pán hovorí plynule anglicky, dokonca býva neďaleko našej adresy. Kým mi pedálujeme podľa jeho pokynov, naskočí na autobus, aby nás osobne už očakával pred cieľom a nasmeroval do správnej uličky. Izbička je na streche s výhľadom na celé mesto. Domáci, pán profesor histórie, pripraví vynikajúcu rybu hnedého mäsa – hulen. Nesmie chýbať čerstvé ovocie a šťava, tentokrát z nám neznámeho tamarinda.

Večer prejdeme promenádu, povinné historické budovy, známe kasárne Moncada, ale kubánsky street život je zaujímavejší v chudobnej štvrti Tivoli, kde aj nocujeme. Na prvý pohľad to tu nevyzerá ako raj na zemi, ale ľudia sa usmievajú. Objavujeme zvažujúce sa ulice á la San Francisco aj so starými koľajami po niekdajšej električke.

Z okolitých kávových plantáží si Jožko odnáša najvzácnejší 2 kg suvenír – čerstvú, zelenú, nepraženú kávu. V Orlických horách bude ochutnávka!

Jazda na južnom pobreží je jedným z najväčších cyklo zážitkov na Kube. Občas prevýšenia, ale žiaden extrém, práve toľko, aby bola cesta zaujímavejšia z pohľadu jazdy aj výhľadov. Viac ako 100 km s horami Sierra Maestra v dosahu pravej ruky a oceánom v dosahu ľavej. Miestami úseky spláchnuté hurikánom, miestami posiate migrujúcimi krabmi. Je to cesta, ktorá nesmie chýbať v žiadnom cyklistickom itinerári.

Podvečer brzdíme v Chivirico. Ihneď sme sprevádzaní ku kanaďanovi Máriovi. Postavil si v Chivirico dom a trávi tu celú kanadskú zimu. Bratia Šťastní, hrajúci za jeho rodný Quebec boli pre neho hokejovými idolmi. Mário podrobne doplňuje naše poznatky o kubánskom živote. K tomu báječná večera u mladého Kubánca Piquita – čerstvo ulovená langusta.

Za Chiviricom prechádzame popod najvyššiu kubánsku horu Pico Turquino (1 974 m) v rovnomennom národnom parku. Vrcholy hôr sú v oblakoch, ktoré vietor nafukuje od oceánu. A tak len očami blúdime po nekonečných pustých údoliach a končiaroch Sierra Maestra, ktoré sa stali zázemím povstaleckých síl v oboch vojnách proti Španielsku a aj v revolúcii Fidela Castra proti diktatúre Batista. Tu sa odohrali najdramatickejšie epizódy. Doteraz je zachovaná La Comandancia, horský úkryt Fidela Castra. Ale najväčšej pozornosti sa tešia iba dvaja kubánski vodcovia – José Martí, známy spisovateľ a revolucionár z prvej vojny proti španielskej koloniálnej nadvláde a potom pravá ruka Fidela – Che Guevara, cestovateľ, lekár a marxistický revolucionár. Týchto dvoch  má pospolitý kubánsky ľud najradšej.

V Marea del Portillo si užívame doslova kráľovské bývanie, o vynikajúcej strave nepochybujte. Odklon od pobrežia priniesol osvieženie v podobe zelene a občasného tieňa, ťaháme vnútrozemím jemne zvlnenou krajinou opäť na chvíľu k pobrežiu v Niquero. Konečne cyklocestovateľ! Eduardo je z Chile, a tak pribudla ďalšia krajina na našom expedičnom “to do“ liste. Cesta cez Manzanillo do Bayama je už len povinná jazda k najbližšiemu terminálu diaľkových autobusov. Spestrí nám ju návšteva krokodýlej farmy, večerný tropický lejak, vedrá plné manga za symbolickú cenu, či neplánovaná exkurzia veľkej strednej internátnej školy, kde nás prišla privítať sama riaditeľka a na pomoc si privolala prekladateľa – učiteľa angličtiny.  

V Bayamo niektorí členovia expedície prišli o tretry, a tak presun nočným autobusom do Sancti Spiritus sa hodil dvojnásobne.

Predposledný cyklistický deň je ochutnávkou suchého a na mnohých miesta horiaceho pohoria Sierra Escambray počas cesty do bájneho Trinidadu, zlatého pokladu Kuby. Horíme aj my, a tak venujeme ešte jeden deň pobytu na pláži Ancon v tesnej blízkosti rezortu. Expedíciu uzatvárame večer, pri najlepších kokteiloch Piňa Colada a Canchancharo v pokrivených uličkách vydláždených kamením na zmätenie nepriateľských pirátov.

Bolo úžasné vidieť časť Kuby, ktorú turisti väčšinou nevidia a splniť si ďalší cyklistický cieľ. Zdá sa, že zo starého kubánskeho vtipu, že významné 3 úspechy revolúcie sú medicína, vzdelanie, šport a 3 hlavné chyby raňajky, obed a večera platí našťastie už iba jeho prvá polovica. Štatistiky uvádzajú, že 200 miliónov detí sveta spí na ulici a sú hladné, ale ani jedno nie je kubánske.

This Post Has 4 Comments

    1. Super článok aj ten tvoj, ale na vlastnú päsť by si zažil viac dobrodružstva, treba skúsiť a porovnať 😉

  1. I loved your story of your ride through Cuba. I rode from Havana to playa giron, Trinidad, santa Clara and back to Havana last year 2019 on my own; it was amazing. I plan to do the eastern end of the island this November 2020. I will fly into Holguin and also finish there. Two friends want to accompany me this time, even if they chicken out, I’m going. Thanks again for the read and pictures. Terry

    1. Hello Terry,

      you will have amazing trip on eastern Cuba, good luck and bike safe! Then send the link about your blog / photos.

      Milada

Pridaj komentár

Close Menu